Vývoj dejín prebieha v cykloch, ktoré sú zavŕšené revolúciou. Kráčame teda od revolúcie k revolúcii. Spoločnou črtou je, že zakaždým dôjde k zmene vlastníctva výrobných prostriedkov. V medzi revolučnom období vždy zosilnie a zbohatne nová triedna vrstva natoľko, že má guráž násilne, revolučne si vytvoriť lepšie spoločenské podmienky pre zhodnocovanie svojho bohatstva. Napríklad v ére feudalizmu sa už zastaraný poriadok tvorený šľachtou, nevoľníkmi, poddanými, stal prekážkou búrlivého rozvoja reprezentovaného nastupujúcou priemyselnou buržoáziou. Zákonite rozpor medzi „starým“ a „novým“ viedol k buržoáznej revolúcii,k odstráneniu starého poriadku a k nastoleniu nových spoločenských pomerov. Možno zovšeobecniť, že hnacím motorom dejinných zmien je nahromadený kapitál v rukách jednej vrstvy, ktorá považuje súčasný spoločenský rámec za niečo, čo jej bráni v jeho zhodnocovaní. Východiskom je silnejúci tlak a snaha o zmenu spoločenských pomerov.
V našich zemepisných šírkach sú spoločenské pomery charakterizované demokraciou, národným štátom, rodinou, prípadne náboženstvom. Sú to hlavné kotviace body pre jednotlivca, ale aj spoločenstvo. V dnešnej dobe sme svedkami toho, ako silné nadnárodné korporácie a ľudia stojaci v pozadí, naakumulovali obrovskú moc. Na to, aby ju znásobili, potrebujú odstrániť prekážky pre voľný obchod a tok kapitálu. Týmito prekážkami sú demokracia, príslušnosť k národu, rodine, k vierovyznaniu. Potrebujú z obyvateľov zemegule vytvoriť amorfnú masu pracovníkov a bezbrehých konzumentov, nerozmýšľajúcich, žijúcich na plytkej masovej popkultúre, ktorých možno kedykoľvek a kdekoľvek použiť , vyžmýkať
Nadnárodný kapitál a korporácie potláčajú demokraciu nanucovaním znenia obchodných zákonov, princípov ochrany trhu, čomu často vlády menších ekonomík nie sú schopné vzdorovať, ich autonómia je potláčaná. Oslabovaním národných vlád a odovzdávaním kompetencií centru, Bruselu, smerujeme k vazalstvu a federalizácii EÚ. Sociálne ukotvenie jednotlivca v národe, rodine a vo vierovyznaní, ho činí menej mobilným, menej flexibilným , a tým pádom menej „využiteľným“. Útok proti týmto entitám je teda pochopiteľný.
Útok sa deje na viacerých frontoch, pretláčaním masívnej imigrácie, gender a LGBTI ideológie, cieli hlavne na mladú generáciu, ktorá ešte nie je tak pevná vo svojich postojoch ako ich rodičia a starí rodičia, ale časom bude tvoriť hlavnú voličskú základňu. Obávam sa, že koncept Schillerovej a Beethovenovej Ódy na radosť : „Všetci ľudia budú bratia…“, je síce veľmi pekný a ľúbivý, ale v praxi nerealizovateľný. Je to lesť, pomocou ktorej chcú z ľudstva spraviť jednu sivú, vykorenenú, ovládateľnú masu bez názoru. Podobne nerealizovateľnou bola aj myšlienka komuniznu. Pokus o jej presadenie znamenal v 20. Storočí dve svetové vojny a desiatky miliónov obetí, spoločenskú tragédiu nevídaných rozmerov. Poučme sa a nedopusťme pokus o realizáciu ďalšej utópie pretláčanej liberálnymi elitami tohto sveta. Cena je príliš vysoká.
Záverom mi napadlo, na margo :“Všetci ľudia budú bratia…“, všetci sme si rovní…Je toto naozaj úprimné? Ako je možné, že v dobe koronovej pandémie nie sú všetky národy sveta pomerne rovnako zaočkované? Nuž všetci sme si rovní len potiaľ, pokiaľ sa to netýka vyvolených, tí vždy na Noeho archu nastúpia ako prví.