Skôr než sa začnem venovať danej téme, rád by som objasnil svoje východiskové postoje. Som antikomunista. Teší ma, že mojej generácii na Slovensku bolo dopriate členstvo v EÚ, aj keď s jej terajším smerovaním sa neviem úplne stotožniť. V kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine som rád, že sme členom NATO, dáva nám to nádej na ďalší mierový život v prosperite. Ľudské tragédie odohrávajúce sa v týchto dňoch na Ukrajine sú strašné, neviem si ani predstaviť niečo podobné u nás…Rozhodne však nezdieľam postoje našej vlády na príčiny a riešenia prebiehajúceho konfliktu.
Východiská historické ( schematicky) – počas 2. svetovej vojny sa odohrali dve dôležité stretnutia vodcov protinemeckej koalície, Teherán 1943 a Jalta 1945. V Teheráne sa dohodlo otvorenie západného frontu, na Jalte zase povojnové usporiadanie Európy. USA vidiac obrat vo vojne a ústup hitlerovského Nemecka, si boli vedoé toho, že jedine vytvorenie západného frontu zabráni Sovietskemu zväzu ovládnuť celú Európu. K tomuto kroku pristúpili nie z priateľstva, ale zo zištných dôvodov , nakoniec politika je o profite a nie o priateľstve. Na Jalte si víťazné mocnosti, USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz dohodli povojnové pravidlá a sféry vplyvu. Tieto boli porušené niekoľkokrát, v roku 1954 napríklad vstupom západného Nemecka do NATO. Východný blok reagoval vznikom Varšavskej zmluvy v roku 1955. Po desaťročiach studenej vojny a železnej opony sa systém v roku 1989 zrútil. Bývalé krajiny sovietskeho bloku vstupovali do EÚ a NATO. Došlo k výraznému mocenskému posunu USA smerom na východ. Neudialo sa to preto, že by niekto rešpektoval medzinárodné právo týchto krajín na sebaurčnie,ale preto, že sa Sovietsky zväz rozpadol a Rusko v Jeľcinovej ére bolo ekonomicky a vojensky slabé, malo dosť problémov samo so sebou, nebolo schopné reagovať. Do Nato boli prijaté aj bývalé pobaltské sovietske republiky, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Politika USA v regióne jednoznačne smerovala k prijatiu Ukrajiny do NATO. Na ruskom juhu sa USA snažili taktiež o prijatie Gruzínska do NATO. Dôvodom nebol hypotetický prínos armády tohto 4 miliónového štátu pre NATO, ale jeho geografická poloha. Gruzínsko má totiž pre nepriateľov Ruska strategickú polohu. Je bránou na Kaukaz, k Čiernemu moru a k ťažko brániteľným nížinám Ruska, severne od Kaukazu. Snahy o prijatie Gruzínska do NATO viedli k ozbrojenému konfliktu. Len naivný konzument propagandy si myslí, že spoločenský pohyb po posledných voľbách v Bielorusku bol spontánny. Kazachstan vlastní cca 40% svetových zásob Uránu, potrebného pre atómové elektrárne, a iné nerastné suroviny. Žeby nepokoje a pokus o štátny prevrat v tejto prosperujúcej, Rusku priateľsky naladenej krajine, bol tiež len úplnou náhodou? Odpoveď nechám na súdnosť čitateľa.
Východiská politické – Vplyvné politické kruhy v USA sa opakovane vyjadrovali k udalostiam po roku 1989. V roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu, sa 50 vplyvných osobností USA verejne obrátilo na Bushovu administratívu, aby tento fakt nevyužila na rozširovanie NATO smerom k Rusku na východ. Považovali to za strategickú chybu. V roku 2014 sa bývalý minister zahraničných vecí USA, nositeľ Nobelovej ceny H. Kissinger, verejne vyjadril /denník Washington post 2014/, že ak sa nezmení politika USA k Ukrajine, povedie to k vojenskej konfrontácii s Ruskom. Rovnaký názor prezentoval jeden z najznámejších amerických politológov , profesor Chicagskej univerzity, autor školy útočného realizmu a interakcie medzi veľmocami, John Mearsheimer. Z mnohých ďalších by som v tomto kontexte spomenul profesora aplikovanej matematiky Johna Nasha, jeho teóriu hier a tzv. „ win –win „ teóriu, ktorá hovorí o tom, že ak má systém fungovať, obe protistrany sa musia cítiť v určitom zmysle víťazom. Ak to tak nie je, systém z dlhodobého hľadiska zlyhá. Cestou sú vzájomné ústupky a spolupráca, nie zvyšovanie nátlaku.
Inými slovami povedané, tzv. západ vedený USA sa mal uspokojiť so stavom vecí z roku 2014, vidiac, že snahy o začlenenie Ukrajiny viedli k anexii Krymu a k eskalovaniu napätia. Namiesto toho pokračoval v nepriateľskom a konfrontačnom postoji voči Rusku, nevšimnúc si, že Rusko od jeľcinovských čias zosilnelo a nehodlá sa nechať zahnať do kúta. Tzv. západ namiesto politiky spolupráce zvolil pod vedením USA cestu nátlaku a konfrontácie.
Politickí realisti chápu, že v roku 2022 bolo blížiace sa členstvo Ukrajiny v NATO pre Rusko neakceptovateľné. V hodnotení tejto situácie zlyhalo politické vedenie Ukrajiny rovnako, ako zlyhalo vedenie Československa v roku 1968. Zlé načasovanie. Politika je umenie možného. Neobstojí ani argument o práve Ukrajiny na sebaurčenie. Jednoducho, či sa nám to páči, či nie, geopolitika a záujmy mocností nepustia. Boj o hegemómiu prebieha všade na Zemi, to isté platí aj pre náš región. Medzinárodné právo mocnosti ohýbajú tým viac, čím sú silnejšie. Prebieha boj o ovládnutie Juhočínskehomora, Arktídy, Antarktídy, Mesiaca, Marsu, o mnohých lokálnych konfliktoch ani nehovoriac.
Je v bytostnom záujme USA zamedziť užšej spolupráci EÚ s Ruskom a Čínou. USA vyše polstoročia aplikujú svoju imperiálnu politiku rozpínavosti všade na svete. Z mnohých prípadov spomeniem len niektoré. Vietnam, Panama, Irak, Líbya, Sýria, Afganistan, Somálsko, Jemen, Venezuela….Negatíva týchto amerických dobrodružstiev si odniesla vždy Európa, či už v ekonomickej podobe, alebo v podobe nekontrolovateľnej ilegálnej imigrácie. USA sa v roku 1944 vylodili v Normandii, aby odvtedy kontrolovali európske záležitosti. Mnohokrát to bolo pre Európanov pohodlné, nemuseli si zabezpečovať svoju obranyschopnosť v plnom rozsahu. Uplynulo vyše 70 rokov od skončenia 2. svetovej vojny. Našťastie padla aj železná opona. Je načase, aby sa Európa postupne vymanila spod amerického vplyvu a na kontinente začala budovať vztahy s Ruskom ako rovný s rovným. Na báze obojstrannej ekonomickej výhodnosti. Keby sa EÚ a Ukrajina do tejto nepriateľskej pozície voči Rusku nedali Američanmi vmanévrovať, nemuseli by sme riešiť vojnu a jej humanitárne a ekonomické dôsledky.
Myslím si, že pre Rusko je v jeho životnom záujme Ukrajinu priamo, či nepriamo ovládať, resp. nedopustiť, aby bola ovládaná USA. Rusi nemajú kam ustúpiť, potrebujú cieľ splniť, nehľadiac na cenu. Vojna je strašná. Dúfam, že lídri NATO budú zodpovední a nenechajú sa vedením Ukrajiny vtiahnuť do svetového konfliktu s nedoziernymi následkami pre všetkých. Posielanie zbraní na Ukrajinu konflikt len predlžuje, prilieva olej do ohňa. Výsledok bude rovnaký, ale ľudských tragédií bude nepomerne viac. K mieru vedie jediná cesta. Diplomacia. Ukrajinskí politici by si mali uznať, že zlým odhadom situácie sa nechali vmanévrovať do bezvýchodiskovej situácie. USA by sa mali zriecť nátlakovej politiky voči Rusku. Obe veľmoci by mali garantovať neutralitu a nezávislosť Ukrajiny.
Mrzí ma, že naši politici namiesto triezveho posúdenia situácie, namiesto kultivovanej diskusie, sa uchyľujú k cenzúre, agresívnemu zosmiešňovaniu a kriminalizovaniu iných názorov. Na fórach EÚ a NATO by mali otvárať témy vedúce k znížovaniu napätia, to im však ich vazalské postavenie a mentálny status nedovolia. Namiesto toho, ako snažív í žiačikovia v prvej rade, sa predbiehajú v nereálnych nápadoch, ako sa okamžite odstrihnúť od ruských energií, či ako urýchlene prijať Ukrajinu do EÚ. V oboch prípadoch by išlo o katastrofu.