miralen

Vývoj dejín prebieha v cykloch, ktoré sú zavŕšené revolúciou. Kráčame teda od revolúcie k revolúcii. Spoločnou črtou je, že zakaždým dôjde k zmene vlastníctva výrobných prostriedkov. V medzi revolučnom období  vždy zosilnie a zbohatne nová triedna vrstva natoľko, že má guráž násilne, revolučne si vytvoriť  lepšie spoločenské podmienky pre zhodnocovanie svojho bohatstva.  Napríklad v  ére feudalizmu sa už zastaraný poriadok tvorený šľachtou, nevoľníkmi, poddanými, stal prekážkou búrlivého rozvoja reprezentovaného nastupujúcou priemyselnou buržoáziou. Zákonite rozpor medzi „starým“ a „novým“ viedol k buržoáznej revolúcii,k odstráneniu starého poriadku a k nastoleniu nových spoločenských pomerov. Možno zovšeobecniť, že hnacím motorom dejinných zmien je nahromadený kapitál v rukách jednej vrstvy, ktorá považuje súčasný spoločenský rámec  za niečo, čo jej  bráni v jeho zhodnocovaní. Východiskom je silnejúci tlak a  snaha o zmenu spoločenských pomerov.

V našich zemepisných šírkach sú spoločenské pomery charakterizované  demokraciou, národným štátom, rodinou, prípadne náboženstvom. Sú to hlavné kotviace body pre jednotlivca, ale aj spoločenstvo. V dnešnej dobe sme svedkami toho, ako silné nadnárodné korporácie a ľudia stojaci v pozadí, naakumulovali obrovskú moc. Na to, aby ju znásobili, potrebujú odstrániť prekážky pre voľný obchod a tok kapitálu. Týmito prekážkami sú demokracia, príslušnosť k národu, rodine, k vierovyznaniu. Potrebujú z obyvateľov zemegule vytvoriť amorfnú masu pracovníkov a  bezbrehých konzumentov,  nerozmýšľajúcich, žijúcich na plytkej masovej popkultúre, ktorých možno kedykoľvek a kdekoľvek použiť , vyžmýkať

Nadnárodný kapitál a korporácie  potláčajú demokraciu nanucovaním znenia obchodných  zákonov, princípov ochrany trhu,  čomu často vlády menších ekonomík nie sú schopné vzdorovať, ich autonómia je potláčaná. Oslabovaním národných vlád a odovzdávaním kompetencií centru, Bruselu, smerujeme k vazalstvu a federalizácii EÚ. Sociálne ukotvenie jednotlivca v národe, rodine a vo vierovyznaní, ho činí menej mobilným, menej flexibilným , a tým pádom menej „využiteľným“.  Útok proti týmto entitám je teda pochopiteľný.

Útok sa deje na viacerých frontoch,  pretláčaním masívnej imigrácie,  gender a LGBTI ideológie, cieli hlavne na mladú generáciu, ktorá ešte nie je tak pevná vo svojich postojoch ako ich rodičia a starí rodičia, ale časom bude tvoriť  hlavnú voličskú základňu. Obávam sa, že koncept Schillerovej   a Beethovenovej  Ódy na radosť : „Všetci ľudia budú bratia…“, je síce veľmi pekný a ľúbivý, ale v praxi nerealizovateľný. Je to lesť, pomocou ktorej  chcú z ľudstva spraviť jednu sivú, vykorenenú, ovládateľnú masu bez názoru. Podobne nerealizovateľnou bola aj myšlienka komuniznu. Pokus o jej presadenie  znamenal v 20. Storočí dve svetové vojny a desiatky miliónov obetí, spoločenskú tragédiu nevídaných rozmerov.  Poučme sa a nedopusťme pokus o realizáciu ďalšej utópie pretláčanej liberálnymi elitami tohto sveta. Cena je príliš vysoká.

Záverom mi napadlo, na margo :“Všetci ľudia budú bratia…“, všetci sme si rovní…Je toto naozaj úprimné? Ako je  možné, že v dobe koronovej pandémie nie sú všetky národy sveta pomerne rovnako zaočkované? Nuž  všetci sme si rovní len potiaľ, pokiaľ sa to netýka vyvolených, tí vždy na Noeho archu nastúpia ako prví.