miralen

Prejdem in medias res. Do roku 1989 sme tu mali „monokultúru“ odsúhlasenú socialistickými cenzormi. Jej úlohou bolo vychovávať socialistického človeka, uvedomelo kráčajúceho k svetlým, komunistickým zajtrajškom. Jednoznačne to bolo na škodu, lebo pluralita kultúry, umenia, je na prospech celej spoločnosti. V roku 1989 prišla zmena. Konečne! Otvorili sa nové horizonty, posunuli sa hranice možného, zmizla cenzúra. Náhle nadobudnutá sloboda nám okrem iného priniesla aj nový pojem – popkultúra. Osobne som toho názoru, že kultúra akéhokoľvek druhu, má človeka kultivovať. Akým obsahom sme však pojem popkultúra naplnili? Naozaj nás tento kultivuje? Skúsme sa pozrieť bližšie.
Vysokosledované prevzaté formáty komerčných televízií, ako napriklad Zámena manželiek, Svadba na prvý pohľad, Farma, Tvoja tvár znie povedome a iné reality show, sa stávajú mienkotvornými, nastavujú normy. Osobne si myslím ,že nesprávnym smerom. Dehonestujú ľudskú dôstojnosť, zneužívajú ľudí v sociálnej núdzi. Z aktu manželského sľubu robia prízemnú frašku, vyvolávajúcu dojem, že vlastne o nič nejde. Vrcholom televíznej zábavy má byť sledovanie žien, čo sa prezliekajú za mužov a opačne. Ľudia nalepení na obrazovky dostávajú to, po čom prahnú…v priamom prenose vidia rozpadajúce sa vzťahy, sexuálne škandály, vulgarizmy, verbálnu agresiu, prízemnosť. Všetko to podprahovo útočí na naše pudy. Moderátori a účinkujúci sa stávajú celebritami, ktoré dychtivo sledujeme na sociálnych sieťach. Dochádza k postupnému posunu noriem, kedy sa zdá, že šťastný život už prestáva byť definovaný pojmami ako vernosť, výchova detí v úplnej rodine, kde muž je otcom a žena matkou .Láska, dôstojnosť, partnerská úcta sú nahradzované egoizmom, sebaláskou, konzumom, rychlo dosiahnuteľný lacný pôžitok sa stáva cieľom. Nie je to málo?
Kresťania vidia v strede všetkého Boha. Kresťanská náuka hovorí o rodine ako o základnom pilieri, kde sa najlepšie vedia realizovať žena aj muž. Fungujúca usporiadaná rodina je harmonickým prostredím pre výchovu detí, nastupujúcej generácie.
Humanizmus (nič proti nemu) kladie do stredu človeka. Dáva nám obrovskú slobodu. Nielenže sme nezávislí od akejkoľvek ideológie, od akéhokoľvek náboženstva, ale priam ich odmietame . Vieme však s touto slobodou narábať v náš prospech? Vývoj spoločnosti nám ukazuje, že nie. Jedinou ideológiou sa stáva pôžitkárstvo, hedonizmus. Stúpa rozvodovosť, klesá ochota zakladať stabilné zväzky, klesá pôrodnosť. Usporiadanosť a stabilita sa nedosahujú ľahko, musíme k ich dosiahnutiu vynaložiť veľa úsilia a energie. Oveľa pohodlnejšie a ľahsie, je podľahnúť súčasnému liberálnemu mainstreamu, a sústrediť sa na povrchný konzum, ktorý je na dosah ruky. Ako to však mení našu spoločnosť? Nedostatočne a neuspokujujúco sa zhosťujeme našich rolí… byť ženou, matkou, partnerkou, mužom, otcom…Sme frustrovaní, Toto nenaplnenie nám nenahradí ani pracovný úspech, ani povrchný hedonizmus. Vychovávame naše deti v neúplných rodinách, nedávame im nasledovaniahodný príklad. Toto všetko sa spolupodpisuje na frustrovanej a neurotickej spoločnosti.
Televízie, komerčné nevynímajúc, nás majú povznášať, kultivovať…žiaľ každodenná prax ukazuje, že nás ťahajú do bahna morálnej prízemnosti. Túto subkultúrnosť následne denne pociťujeme na vlastnej koži. Sme k sebe netolerantní, hrubí, neúprimní, neúctiví. V rodinách a aj vo verejnom priestore. Aj o tom je kultúra.
Bližia sa sviatky Veľkej noci. Pre kresťanov je to najvačší sviatok…ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista…začiatok…nádej. Bez ohľadu na vierovyznanie, možu byť tieto sviatky aj niečím viac, než len o jedle, ako sa nám snaží nahovoriť Kaufland vo svojej reklame. Sviatky prichádzajúcej jari oslávme nielen v čistých uprataných príbytkoch, ale vyžime tento reštart prírody…vzkriesenie…aj na upratanie a reštart našich vzťahov s našimi najbližšími. Pokojné sviatky všetkým prajem!